Hra je rozdelená na 2 časti. V prvej Robert Roth rozpráva a hrá o živote Jána Hollého, o ktorom by sme sa len ťažko dozvedeli z učebníc. Choroby, požiare, útrapy a tá všade prítomná psota vťahujú diváka do utrpenia, ktoré prežíva Hollý/Roth na scéne, a vďaka bernolákovčine, svojskému prejavu Rotha a hudbe zanecháva v človeku pocit rytmického chaosu. Počas tejto časti som si kládla otázku, koľko toho dokáže ešte vydržať, či to nie je priveľa nešťastia na jeden život. Napriek tragickosti prvej časti sú tu aj chvíle, pri ktorých nás od trápenia nachvíľu oslobodí smiech. Zázrakom pre mňa bolo, že som úplne zabudla, kde som a zrazu som na javisku nevidela Rotha, ale Hollého, tak presvedčivo pôsobil.
Druhá časť je stvárnením Hollého eposu Svätopluk. Roth recituje verše diela a prihovára sa Svätoplukovi, ktorého predstavuje lebka. V jednej chvíli si ju dokonca vezme, hrá sa s ňou, rozpráva cez ňu Svätoplukove verše, kričí na ňu, dožaduje sa odpovedí. Roth reaguje na divákov, prihovára sa im, dokonca ich necháva doplniť slová do veršov, tým ich pripútava k deju stále viac. Za vrchol tejto časti by som označila scénu, keď Svätopluk prenecháva zem Slovákom a necháva jej osud na pleciach nás všetkých. V predstavení je to krásne znázornené, ale neprezradím ako, nech si to vy, ktorí ste to nevideli, užijete priamo v divadle.
Hra HollýRoth je skvelá v mnohých ohľadoch. Pre mňa ako študentku bola prínosom, pretože mi priblížila Hollého ako človeka a jeho dielo postavila do nových zapamätateľnejších súvislostí. Je to hra, ktorú môžete vidieť viackrát a vždy tam nájdete niečo nové.
HOLLYROTH anebo Robert Roth spívá Jana Hollého mrzkosti a pomerkováňá
Scenár a réžia: Rastislav Ballek a.h.
Dramaturgia: Peter Pavlac
Scéna a kostýmy: Jozef Ciller
Hudba: Martin Ožvold (DJ OSWALD)
Hrá Robert Roth
Premiéra 16. septembra 2009 v Slovenskom národnom divadle Bratislava