To, čo mi dalo divadlo

Autor: Patrícia Drobna | 28.4.2013 o 11:56 | (upravené 28.4.2013 o 12:22) Karma článku: 4,92 | Prečítané:  327x

Nazačiatok, nie som herečka, som človek, čo sa ocitol na javisku. Tento článok preto nebude o technikách alebo umeleckých teóriach. Bude o tom, čo mi dalo divadlo ako človeku. Teda o tom, čo mi nikto nevezme.

Mala som asi 13, keď ma jedno dievča, s ktorým som spievala, pozvalo do divadla. Nakoľko som nikde nebola inde ako v SND, chcela som prísť a vidieť, čo to bude zač. Po predstavení som bola presvedčená, že sa tam musím skúsiť dostať aj ja. Bolo to ochotnícke divadlo, ktoré má pod taktovkou známy autor, herec a režisér. Nevzali ma. Povedzme si pravdu, mala som iba 13.

O 3 roky, keď som sa roztápala a nenávidela leto kdesi na konci sveta v južnom Taliansku, mi prišla správa, či nechcem prísť na konkurz, vraj som ich posledná nádej. Začala som sa hneď učiť pesničky, ktoré mi poslali a nevedela som sa dočkať návratu domov. Konkurz som zvládla, vzali ma. Teraz ma čaká moje posledné predstavenie a chcela by som vám povedať o tom, čo mi tie dva roky na doskách dali.

- Sebadôveru- od mala som spievala, v škole ma museli zapájať do všetkých programov a tým som si nenáročky vykopala hrob v povedomí spolužiakov, ktorí mi to dosť bolestne pripomínali a ja som nadobudla presvedčenie, že spievať jednoducho neviem. Pred všetkými koncertami som sa tvárila, že som chorá. Stáť na javisku sama a spievať sa aj po 10 rokoch spevu stalo peklom. Bola som neskutočná trémistka. Prekročením prahu divadla to zmizlo. Je to vďaka ľuďom, ktorí tam vo mňa veria, na ktorých sa môžem vždy spoľahnúť. Viem, že aj keby som niečo pokazila, nespravia zo mňa triedneho nepriateľa.

- Divadelnú rodinu- na ochotníckych súboroch je super, že sú tam ľudia, ktorí chcú a títo ľudia vždy rolu dostanú, preto tu neexistuje konkurenčný boj, závidenie alebo nenávisť. Spolu sme trávili celé leto. Každý deň sme sa stretli a nacvičovali do noci. Vídavali sme sa častejšie spolu, ako s kýmkoľvek iným a to z nás spravilo rodinu. Máme "mamu", za ktorou chodí každý po rady do života, medzi mnohými z nás sú vzťahy, ktoré sa dajú nazvať súrodeneckými. A táto moja druhá rodina mi bude chýbať najviac a opustiť ju ma bude stáť veľa síl.

- Dôveru v iných a dávanie druhej šance- toto leto sa mi stal nepekný úraz. Pri jednej choreografií som svojmu tanečnému partnerovi padla. Dodnes nevieme, koho to bola chyba a ani to vedieť nepotrebujeme. Skončila som s otrasom mozgu a vyvrtnutou krčnou chrbticou. Ten tanečný prvok sme zrušili, ale pri všetkých ostatných mu verím. Pretože viem, že si dáva veľmi záležať na tom, aby za mnou vždy stál a chytil ma. Táto skúsenosť mi vyvrátila moje presvedčenie, že pri druhej šanci človek tomu druhému nedokáže veriť, dokáže, ak si ten druhý dá na získaní dôvery záležať.

- Možnosť byť niekym iným- ak by ste sa spýtali kohokoľvek od nás, čo ho na divadle fascinuje, všetci odpovedia, možnosť skúsiť si žiť iný život. A je to naozaj pravda. Často sa za večer dokážem stať hlúpou Miss, vyzývavou modelkou, chladnou lekárkou, zamilovanou rozhlasovou herečkou a prešibanou nevestou. Pri poslednej piesni si oblečiem oblečenie, v ktorom som prišla a počujem postlesk, ktorý by moje postavy zanechal chladnými, ale mne vždy vženie slzy do očí, pretože vtedy tam stojím ja, hanblivá, nedokonalá a taká, akú ma stretnete bežne na ulici.

- Veľa nádherných spomienok- hrali sme v mnohých mestách, rekvizity sme preniesli už stovky metrov ďaleko, minuli sme veľa makeupu, stretli sme toľko ľudí, že si nespomíname ani na polovicu a zažili toľko smiechu a krásnych chvíľ, že ten čas, čo som v divadle strávila nebudem nikdy považovať za stratený.

Je niečo, čo mi však divadlo vzalo, ilúzie. Tu sa mi prvýkrát otvorili oči dokorán a videla som, koľko ľudí dokáže byť neprajných a akí nebezpeční ľudia sa okolo divadla často vyskytujú.

Rozhodnutie odísť bolo ťažké. Dôvody a príčiny boli zrejmé, ale predstava, že odídem od ľudí, ktorých som si obľúbila a od divadla, ktoré je odrazom života, je ťažko znesiteľná. Zachraňuje ma len vedomie, že pre mňa vždy budú držať pootvorené dvere.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?